Začiatkom roka 2024 sme ešte spali v hosťovskej izbe, lebo spálňa bola po výmene radiátorov a zasekaní rúr do stien stále staveniskom. Zojka si to užívala, lebo sme jej robili spoločnosť v "jej" izbe a mohla mi bez okolkov spať na paplóne pri nohách. Zatarasená spálňa už ale po vyše polroku začala štvať Šidi. Nepomohlo, že som ju tam párkrát zobrala na rukách, aby videla, v akom je stave, že pred ňou neskrývame postele... Za každú maličkosť na nás posyčiavala.
Liši a Zojka - jedna najdlhšie bývajúca mačka v domácnosti a druhá mentálne dospelá, ostrieľaná z ulice - si z času na čas vyjasňujú, kto je šéf. Liši je značne asertívna mačka, keď sa jej niečo nezdá, okamžite to dá najavo a ak si to dakto v jej mačacích náznakoch nevšimne, tak pokračuje veľmi rýchlo úplne jednoznačne, aby nebolo pochýb - plesk alebo hryz. Ako starne, tak už je viac prítulná a menej štartovacia, ale z akéhosi dôvodu je stále v určitom strese (odkedy bola ako malá na kastrácii a v tom čase mal i Kocúr operáciu polypu v uchu, dlho potom nosil na hlave plastový golier - vtedy zistila, že sa môže všeličo prihodiť a od tej doby sa veľmi o seba bojí). Nikdy nemala mačiatka, od troch-štyroch mesiacov svojho života je u nás a iba vnútri. Nemusela sa o nič starať, nič riešiť. Síce v máji 2024 dovŕšila deväť rokov, mentálne je to stále mačiatko.
Šidi netrpezlivo nakúka, kedy bude spálňa prístupná
Takisto aj Šidi, tú som zobrala z ulice asi ako štvormesačnú a tiež je odvtedy vnútri, s plným servisom, nemá za nikoho zodpovednosť. Mentálne mača, na jeseň ´24 dovŕšilo päť rokov. Zojka bola na ulici asi tri roky, mala určite raz či dvakrát mačiatka, než ju odchytili a kastrovali. Potom bola znova vypustená von, takže musela stále riešiť kde sa ako naje. Je o čosi mladšia, než Šidi, aj v domácnosti je najkratšie, M. ju priviezol v máji 2023, ale duševne je najviac vyspelá. So Šidi sa pohrajú, ponaháňajú, ale Liši na také kratochvíle nie je zvedavá a chce mať svoj priestor. Šidi sa niekedy rozblázni tak, že nemá mieru. Máme vysťahovaný nábytok z dvoch izieb, tak priestoru na to, aby mohla naháňať udičku a skákať saltá moc nie je...
cez deň na seba vrčia, bručia, blokujú si priechod do izby a potom takto spolu do rána spia...
Liši okamžite zaujala pozíciu na posteli, len čo sme ich poskladali
takto uprene zíza
...ako sa Šidi rozvaľuje hore bruchom
29. apríla sme si do zaomietkovanej, vyštukovanej a oškriabanej spálne znova rozložili nábytok. Mačky vyvesili pomyselné oslavné transparenty, teda Liši a Šidi a hneď sa uvelebili na posteli. Zojka si zvykala na to, že sme opustili hosťovskú izbu a spala v nej sama. Šidine posyčiavanie zmizlo ako mávnutím prútika.
Liši sa v dúhovke objavili hnedé škvrnky. Boli sme s ňou u zvieracieho oftalmológa. Nevie sa, či je to bežná pigmentácia alebo to má melanóm, bez biopsie sa to nedá zistiť.
V lete sme v obývačke vymenili mačací valec s pelieškom a kreslo. Kreslo putovalo od vstupu do izby pred okno a valec od okna ku vstupu do izby, lebo tam je významné mačacie teritórium, kde si potrebuje škriabať aj Liši, aj Zojka. Liši sa tam koľkokrát posadila a nechcela Zoju pustiť do obývačky. Po výmene nábytku sa mačacie izbové vzťahy upokojili.
Zojka, čo sa toľko po presťahovaní bála, furt otŕča bruško
Druhú radosť zažili 4. októbra, keď sme zapli kúrenie. Síce len na 17,5 °C, ale i tak sa hneď rozmiestnili po radiátoroch. Na Šidinu radosť boli na výber už tri so zaoblenými rebrami. Na starých špicatých nechce ležať, lebo ju to tlačí, je to len malá kostrička v chlpoch.
Vonkajšia mačka - Mája, ako sa volala, než ju jej vtedajší majitelia ako trojročnú po kastrácii nechali potulovať sa vonku - si v zime a v mokrom nečase užíva úkryt u nás na prízemí. Pripravila nám hneď skraja roka zábavu. Odrazu nechcela žrať, a navyše keď zbadala misku, zjačala a bežala preč. Niečo ju v papuľke bolelo. Mačky sa dokážu kvôli bolesti aj vyhladovieť. Okrem toho, že nechcela žrať, vyzerala inak celkom v poriadku. Tak sme jej platili tri dávky antibiotík, injekcií proti bolesti, na zahnanie nechutenstva, sirup proti bolesti... v najväčších mrazoch zostávala u nás zavretá v strednej dolnej miestnosti, v bývalej čiernej kuchyni. Šesť týždňov liečby a cez desať tisíc korún k tomu. Za cudziu mačku. Aj keď sme jediní, kto dbá o jej zdravie, takže už mi ju v systéme veterinári prepísali na našu adresu. Mája sa napokon za tie prachy po 1,5 mesiaci vyliečila, zapálené odreté ďasná poľavili. V polovici februára jej vytrhli jeden očný zub, ktorý mala zlomený už dávnejšie, a ostatné je vyčistili od kameňa i plaku.
Akurát, že pred koncom mája začala zasa odmietať potravu a opäť jačala, len čo zbadala misku. Takže opäť antibiotiká, sirup proti bolesti, ďalšia tisícka. Má mačací kalicivírus a ten spôsobuje problémy s ďasnami. Dosť často na to pomáha vybrať mačke všetky zuby, na ďasnách sa potom netvorí plak. Šiesteho augusta som Máju viezla 30 kilometrov na operáciu - doktorka jej nakoniec všetky zuby, okrem troch očných, teda trinásť jednokoreňových a desať viackoreňových, vyťahala. Aj keď mačkám sa obvykle kvôli komplikovaným koreňom zuby vyberajú narezaním ďasien. Doktorka však nechcela, aby tam mala štichy, aby sa jej na nich nedržal plak, tak vybrala náročnejší spôsob. V nasledujúcich dňoch sme jej mali polhodinu pred jedlom dávať enzymatický gel proti mikróbom. Papuľka sa jej postupne zahojila, odvtedy jej dávame mäsovú konzervu rozmačkanú s vodou na kašičku.
